Pracovné právo


  • vypracovanie a posudzovanie pracovných zmlúv, dohôd o hmotnej zodpovednosti, právne služby pri skončení pracovného pomeru,
  • spracovanie pracovných poriadkov a interných smerníc,
  • pracovnoprávne poradenstvo a zastupovanie klientov v oblasti náhrady škody.

 

  • Spôsobenie škody zamestnancom

"Ak zamestnanec škodu neuhradí dobrovoľne, zamestnávateľ má iba jedinú možnosť ako vymáhať škodu".

  • V pracovnom pomere medzi zamestnancom a zamestnávateľom veľmi často dochádza k vzniku škôd buď na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa. Zákonník práce ustanovuje, ako možno požadovať náhradu škody od osoby, ktorá za škodu zodpovedá.
  • Zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí svojmu zamestnávateľovi, avšak výška náhrady je z dôvodu ochrany zamestnanca limitovaná do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Celú výšku škody môže zamestnávateľ od zamestnanca vymáhať iba vtedy, ak by bol zamestnanec pri jej spôsobení pod vplyvom alkoholu alebo drog, prípadne, ak má osobitnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách (napríklad za zverené peniaze, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat).

  • Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách 

  • preberá zamestnanec na základe písomne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je uzatváraná s predpokladom viny zamestnanca v prípade vzniku schodku. Zamestnávateľ tak dokazuje len existenciu dohody a existenciu schodku. Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti iba vtedy, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno je teda na zamestnancovi. Zamestnancom sa preto pre prípad osobitnej zodpovednosti odporúča poistiť sa na riziko vzniku škody. 
  • Predmetom hmotnej zodpovednosti však nemôže byť napríklad auto, inventár, stroje a podobne, keďže ide o predmety, ktoré sa používaním opotrebúvajú a teda nezakladajú obrat alebo obeh.

  • Požadovanú výšku náhrady škody ako aj priebeh vzniku škody musí zamestnávateľ prerokovať so zamestnancom v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla. Pre nedodržanie tejto však nie je stanovený žiadny postih. Ak je škoda vyššia ako 50,- €, musí zamestnávateľ prerokovať náhradu škody aj so zástupcami zamestnancov. Odporúčame, aby zamestnávateľ nárok na uhradenie škody voči zamestnancovi uplatnil v písomnej forme a to žiadosťou o náhradu škody adresovanej zamestnancovi. V prípade, že zamestnanec nárok zamestnávateľa neuzná a odmietne uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu o úhrade škody, môže zamestnávateľ uplatniť svoj nárok na súde. Zamestnávateľ nemôže z vlastného rozhodnutia uskutočniť zrážky zo mzdy zamestnanca. Až právoplatné rozhodnutie súdu je dôvodom na vykonanie zrážok zo mzdy zamestnanca.

Žaloba o náhradu škody musí byť podaná v premlčacej lehote, ktorá je dva roky odkedy sa zamestnávateľ dozvedel o vzniku škody, avšak najdlhšie tri roky odkedy škoda skutočne vznikla. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, je premlčacia doba 10 rokov.

  • Dohoda o hmotnej zodpovednosti

  • Hmotná zodpovednosť, teda zodpovednosťzamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinnývyúčtovať, patrí na pracovnom trhu k rozšíreným inštitútom pracovného práva.Dohoda o hmotnej zodpovednosti býva často podmienkou výkonu niektorých profesiía to najmä v prípadoch, ak zamestnanec prichádza do styku s hodnotamizamestnávateľa, ktoré je povinný vyúčtovať. Obvykle ide o profesie skladníka,predavača, účtovníka, vodiča a pod. Hmotná zodpovednosť sa svojímcharakterom odlišuje od bežnej všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu vpracovnoprávnych vzťahoch, ktorá podľa súčasnej právnej úpravy je nastavenátak, aby vo väčšej miere chránila zamestnanca a napĺňala tak najvýznamnejšiufunkciu pracovného práva - ochrannú. 
  • Prvým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je uzavretie tzv. Dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohodu o hmotnej zodpovednosti možno uzavrieť samostatne, ale môže byť aj súčasťou pracovnej zmluvy, vždy však musí byť písomná, inak je neplatná. Subjektmi tejto dohody môžu byť len zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu. Dohodu o hmotnej zodpovednosti môže uzavrieť napríklad aj študent – brigádnik. Nevyhnutnou podmienkou je však vek zamestnanca, ktorý musí dovŕšiť aspoň 18 rokov.
 
  • Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa týka určitého okruhu hodnôt, za ktoré v prípade škody bude zamestnanec zodpovedný voči zamestnávateľovi. Tieto hodnoty zákon demonštratívne vypočítava ako hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a pod. Ich spoločným znakom je to, že musia byť určené na obeh alebo obrat, musia byť zverené zamestnancovi a ten je povinný ich vyúčtovať.
  • Druhým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti zamestnanca je existencia schodku na zverených hodnotách. Tým sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný.
  • Tretím predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je, že schodok musel vzniknúť porušením povinností zamestnancom a to pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
  • Náhradu škody je zamestnanec je povinný uhradiť skutočnú škodu, ušlý zisk v peniazoch, ak zamestnávateľ nahradenie takejto škody požaduje.
  • Zákon ustanovuje, že dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od dohody. Odstúpenie musí byť písomné , zákon nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou právneho úkonu.